deväť

Tomáš prišiel do Viedne bez problémov. Prešiel mestom a na okraji zaparkoval pred rodinným domom s červenou lampou na vývesnom štíte. Priamo vedľa neho zaparkoval škeriaci sa Lujdži a zamával na Tomáša. Otvoril okienko a zakričal - Dúfam, že tu nebudeš až do rána. Starý ma na teba nasadil a... No, veď ho poznáš. Nemáš cigarety? Až tu som zistil, že nebudem mať dosť.

Tomáš vytiahol zo skrinky v aute cigarety, ktoré tam mal pre Lujdžiho pripravené. Podal mu ich a usmial sa

- Tak peknu noc kamoš. Zasa raz. Mrzí ma to. - a odišiel priamo k hlavným dverám bordelu.

- Aber, herr Thomas is da. To už je mesiac za nami? Vitajte. - Tučná bordelmama sa usmievala srdečným úsmevom. - Čas tak letí. - Prevzala od Tomáša obálku a nechala si pobozkať ruku. - Ako vždy herr Thomas zadný vchod ostane pripravený. A zlatko. Vracajte sa až okolo tretej nad ránom. Vtedy už budú všetci hore na izbách.

Tomáš sa srdečne usmial. Pobozkal ponúkanú ruku. Rozhovor odbyl len pár vzdychmi a nič nehovoriacimi zahmkaniami a pokračoval temer bez zastavenia k zadnému vchodu.

- Liebling! - zmenila hlas bordelmama a to prinútilo Tomáša zastaviť sa a otočniť k nej pohľad - Nezabudni ak sa raz rozhodneš zostať u nás, máš special zľavu. So schon ist kein mann. - Opäť sa usmiala širokým úsmevom a prepustila Tomáša ďalej zamávaním.

Tomáš prešiel zadným dvorom bordelu do úzkej tmavej uličky. Len kúsok ďalej boli na protiľahlom múre nenápadné kovové dvere. Zazvonil na zvonček vedľa nich a zo zabudovaného reproduktora sa ozvalo krátke ale jednoznačné - Ja?

- Nur meine haut is echte haut.

- Ach herr Thomas. Das ist schon monat? Wilkomen.

Ozvalo sa pípnutie a Tomáš otvoril dvere a vošiel do tmavej chodby. Len čo sa dvere znova zavreli, rozvietilo sa studené modré svetlo. Pred Tomášom sa ukázala chodba ktorú dobre poznal. Ako kráčal chodbou svetlá pred ním sa zasvecovali a za ním znova zhasínali. Priestor okolo neho sa v tom matnom modrom svetle dal skôr tušiť ako vidieť. Na konci chodby zabočil do malej miestnosti plnej kovových skriniek. Zhodil z pleca koženú tašku a z bočného vrecka vybral malý kľúčik. Štítok na kľúčenke oznamoval 42.