sedem

Tomáš zaparkoval auto v jednej zo svojich súkromných garáži a výťahom sa vyviezol až k svojmu bytu. Zhodil čierny oblek, košeľu a kravatu, natiahol si krátke tepláky a prešiel do svojej súkromnej posilovne.

Cvičil rýchlo až zúrivo. Spotil sa, zadýchal a na tele sa mu vyrysovali všetky svaly. Chcel zo seba vybiť hnev a nepríjemné pocity, ktoré v ňom zostali po stretnutí s pánom Pe. Posledné cvičenia dokončil s krikom, ktorý mu pomohol ich zvládnuť.

Mokré oblečenie hodil do prádlového koša a osprchoval sa. V sprchovacom kúte stál bez pohnutia. Horúca voda odnášala so sebou posledné zbytky napätia a on sa opäť začal tešiť na večer.

Ani netušil, prečo sa mu pred očami objavila scéna, keď u pána Pe začal pracovať. Chodil s Ludžim po podnikoch a ten ho predstavoval ako nové ucho. Pán Pe sa objavil zčista jasna v pivničnej kaviarni a nahlas Tomáša poučoval. - Tak toto je najotravnejší zo všetkých mojich ochraňovaných podnikov. Viac krát som už premýšľal, že sa ich zbavím, ale platia včas a niektoré informácie sa oplatí mať v zálohe.

- Informácie? - čudoval sa Tomáš. - To je nejaký klub pre VIP?

Pán Pe sa rozrehotal: - VIP? No jasné. - Pán Pe sa rehotal až mu tiekli slzy. - Toto je buzerantský podnik...- a jedným dychom zakričal na barmana ...nalej nám vodku mladý. Od smiechu mi vysmädlo. A nech sú poháre čisté, nechcem nič chytiť...

Tomáš striasol spomienku. Vypol sprchu, utrel sa a oblečenie, ktoré nechal ležať v strede obývačky pozbieral a upratal. V skryni si dlho pozeral svoje oblečenie a premýšľal, čo si vyberie. Zvolil jednoduchú kombináciu riflí a pásikavej košele. Do čiernej koženej tašky zbalil všetky veci potrebné na večer. Obul si tenisky a domofónom zavolal správcovi.

- Dobrý deň. Pripravte mi auto pred vchod vpravo... dnes si vezmem červeného Citroena. A... áno, s Mercedesom som sa vrátil. Dnes prosím zariaďte jeho umytie. Budem ho potrebovať zajtra ráno o šiestej. Ďakujem. Dole som za desať minút.

Keď vychádzal v aute z chráneného priestoru domu, všimol si, že na chodníku parkuje Lujdži. Pozreli sa na seba a Lujdži sa krivo usmial. Tomášovi bolo jasné, že Lujdžiho poslal pán Pe, aby ho sledoval. Zamával mu, tiež sa na neho zaškeril a vyrazil smerom k hraniciam. Lujdži sa držal tesne za ním. Tomáš vedel, že v jeho aute teraz naplno znie Senzus a Lujdži jači spolu s nahrávkou.

Nesnažil sa Lujďziho striasť. Nebolo to prvý krát, čo ho sledoval a pre tento prípad mal plán dávno pripravený. V priehradke mal dokonca odložené cigarety a pár drobných euro. Bude v Rakúsku celú noc a ako poznal Lujdžiho má v peňaženke tak dvacku.