osem

Peter sa cítil ako kráľ. Bozkával sa v služobnom vozni s úžasným nádherným a vtipným Karolom. Chodili spolu po vlakoch kontrolovali lístky a Karol vtipkoval so ženami a babičkám hovoril milá slečna a bol pri tom taký úžasný a prirodzený, že všetky ženy sa červenali a mávali rukou - Ale choďte! A potom medzi vagónmi chytil nenápadne Petra za ruku a žmurkol na neho.

Dostali kus torty zo svadobnej výslužky a za hrsť sliviek a hoci sa to Petrovi nepáčilo, na všetko zabudol, keď ho potom Karol v služobnom kupé kŕmil tou sladkou tortou a bozkávali sa ústami špinavými od krému.

Veľa sa smiali a služba, ktorá sa inokedy vliekla teraz preletela rýchlejšie než by si Peter želal. Bol večer keď dorazili vlakom do Bratislavy a Peter si zrazu spomenul na Janu. Za hodinu sa s ňou má stretnúť, ale najradšej by zostal s Karolom. Najradšej by sa ho nikdy nepustil. Zostal by v jeho náruči a počúval by jeho vtipy a hlášky. Nevedel čo má spraviť. Nechcel sa vzdať Karolovej spoločnosti no zároveň nechcel sklamať Janu, ktorá mala teraz také ťažké obdobie.

Vlak pomaly brzdil v stanici. Peter už chcel Karolovi povedať, že sa musí ponáhľať za kmarátkou, ale zároveň tie slová zadržiaval. - Ešte chvíľu hovoril si. Ešte malú chvíľu.

Všetko vyriešil Karol. Oblapil Petra okolo pása pobozkal ho a zešepkal. - Tak je letím. Uvidíme sa zajtra železničiar. A vybav nám nejakú nočnú službu, s lehátkovým kupé. -Žmurkol, ešte raz ho pobozkal. Vybehol z kupé, zoskočil z vagóna na nástupište a už ho nebolo.

Peter zostal chvíľu sedieť v prázdnom vlaku a potom sa už ponáhľal do kancelárie vyplniť papiere.

Sedel v kancelárii a uzatváral službu keď prišla staršia kolegyňa.

- No čo aká bola služba s tým novým?
- Normálna služba, furt sme boli vo vlaku a ten vlak furt niekam išiel a ľudia nastupovali a vystupovali...
- Vtipálek. A ten mladý je jaký. Vieš vôbec kto to je?
- Volá sa Karol a je celkom normálny. - Hovoril Peter a mal pocit, že na každom centimetri jeho tváre je vidieť, ako sa snaží tváriť, že o nič nejde. - A kto to teda vôbec je?
- Veď je to starého synovec. Vraj mal nejaké problémy doma. Drogy, alebo čo ja viem čo. Tak ho sem poslali, akože do mesta a starý sa má o neho akože postarať. Veď preto ho pridelili tebe. Vieš, že starý na teba dá a že si zodpovedný a pracovitý a také tie kecy. Tak aby si mladého niečomu priučil.
- Tak ja ho teda niečomu priučím. - Myslel si Peter. - Aj keď mám taký pocit, že on by asi viac naučil mňa. Ale nahlas povedal iba - Aha? - a snažil stále viac tváriť, že sa ho to netýka.

Kolegyňu nebral vôbec vážne. Vedel si predstaviť, že keď sa dozvedela o tom, že Karol je starého synovec, vymyslela niekoľko strašidelných scénarov. Napĺňalo ju to pokojom a istotou, že sa má v podstate dobre. Peter dopísal papiere a vybral sa za na stretnutie za Janou. Tá bude teda riadne prekvapená.