Keď Petrovi zazvonil budík, bol vlastne už hore. Mal šťastie, že dokázal zaspať kedykoľvek a kdekoľvek a vždy sa zobudil pár minút pred zvonením budíka. Celé sídlisko sa ešte kúpalo v tme, keď Peter nahý prešiel svojim malým, prázdnym bytom, aby vykonal svoj ranný rituál. Vecko, v kuchyni zaliať čaj, kúpelňa. Mokrý so šálkou zeleného čaju sedel na posteli a pomaly ho popíjal.
Obliecť, zavrieť okná, zamknúť byt a zbehnúť na zastávku autobusu. Odviezť sa na hlavnú stanicu, prezliecť do uniformy, počkať na vlak, zapískať a zamávať a potom už len... - Dobré ráno. Kontrola cestovných lístkov. Pristupovali prosím.
Dnes je ale trochu iný deň. Peter bude zaúčať nového kolegu. Dráhy stále prijímajú nových zamestnancov. Minulý rok dostal na starosti Ester. Zvláštna tichá žena. Veľké oči vystrašenej lane pobehovali vo vagónoch z jedného človeka na druhého. Petrovi sa zdalo, že nikdy nemohla prejsť cez psychologické testy. Kurz nedokončila. Nebola schopná si zapamätať, koho v kupé už kontrolovala a ráno budila spiacich chlapov aj tri krát. Neustále za to počúvala pripomienky k svojej osobe a celkom sa zosypala.
Dnes ho v šatni má čakať pán Rovný. - S Rovným rovno na vlak,- Bežala Petrovi hlavou nezmyselná myšlienka, keď vstupoval do budovy. - s Rovným rovno na vlak. S Rovným rovno na vlak... Šéf ho už čakal a odviedol ho do príjmacej kancelárie.
- Dobré ráno Peter. Pán Rovný vás čaká tu.
- S Rovným rovno do...a sakra, rovno do neba. - Pán Rovný mal najviac tak dvadsať a bol jednoducho krásny. Aspoň Petrovi sa krásny zdal. Až mu zabehlo a myšlienka v hlave sa sama od seba poskladala na - S Rovným rovno do neba.
- Karol. Karol Rovný. Uškrnul sa mladík a podával Petrovi ruku.
- ... do neba. - Vyprskol zo seba Peter celkom automaticky. A sakra, mi šibe a tvárim sa jak slintajúci pes. Bože. Človeče snaž sa tváriť aspoň trochu prirodzene. Veď si to na tebe všimne na prvý pohľad.
- Čo? prekvapene sa zatváril Karol, hoci okamžite zaregistroval Petrov nie prave obvyklý pohľad.
- Ale nič. Prepáčte. Som Peter, - a potriasol Karolovi rukou. Aspoň že má pevný stisk a nepodáva leklú rybu pomyslel si Peter a hneď pokračoval. - Poďte prosím so mnou. A vyviedol Karola s kancelárie.
- Budeme si tykať, nie? Za pol hodinu nám ide vlak.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
Pekne napísané: "Mokrý so šálkou zeleného čaju sedel na posteli a pomaly ho popíjal.". Velmi sa mi to paci! Toto ma uz inu uroven, ako ten moj pribeh :) Ale toto je uz Román s velkym R !
Miláčku, budem Ti držať palce a budem sa tešiť, vyzerá to v skutku veľmi sľubne.-)
Dakujem Vam decka - no ved uvidime ze ci to bude roman a ci bude mat velke. Teda to R :)
Krasna veta "Veľké oči vystrašenej lane pobehovali vo vagónoch z jedného človeka na druhého." Zacina to by zajimavejsi. Petr je mi zatim sympaticky a tesim se, co ho v praci potka. Mozna je to tim, ze casto jezdim vlakem.
Zverejnenie komentára